jazyk / language:
INTERAKTÍVNA KONFERENCIA
MLADÝCH VEDCOV
Späť do sekcie

Posúdenie vplyvu lyžiarskeho strediska na ekologickú únosnosť krajiny na základe hodnotenia zmien typov rastlinných spoločenstiev a krajinnej pokrývky (modelové územie Martinské hole)

Diskusná interakcia
Celkové prevedenie (dizajn)
Vedecká práca
Schovať hodnotenia

Prejsť do diskusie

Posúdenie vplyvu lyžiarskeho strediska na ekologickú únosnosť krajiny na základe hodnotenia zmien typov rastlinných spoločenstiev a krajinnej pokrývky (modelové územie Martinské hole)

Maroš Wiezik 1

1Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen
maros.wiezik@yahoo.com

Pojem únosnosť krajiny je veľmi blízky pojmu zaťaženia a zaťažiteľnosti krajiny (teda odpovedá na otázku, aké množstvo zmien krajina unesie). Predstavuje jeden z nástrojov na stanovenie ekologicky optimálneho využívania krajného priestoru, čo je jeden z rozhodujúcich faktorov pre priestorové plánovanie.

Predkladaná diplomová práca sa zaoberá hodnotením vplyvu lyžiarskeho strediska na ekologickú únosnosť krajiny podľa metodiky ekologickej únosnosti (Hrnčiarová a kol., 1996) Ekologická únosnosť krajiny: metodický postup - 1. časť. Riešeným územím je širšie okolie rekreačného areálu Martinských holí v pohorí Lúčanskej Malej Fatry. Pri hodnotení ekologickej únosnosti som sa najprv zameral krajinno-ekologické analýzy. Ďalším postupom bolo vyhraničenie abiotických, bioticko-antropických a krajinno-ekologických komplexov – krajinno-ekologické syntézy. Na základe vytvorených syntetických podkladov som stanovil zraniteľnosť abiotických a bioticko-antropických komplexov voči vybraným rušivým faktorom, ekologickú významnosť a súčasné zaťaženie územia (krajinno-ekologické interpretácie). V kroku krajinno-ekologických evalvácií sa stanovili ekologické limity (1 - vhodné využitie, 2 - menej vhodné využitie, L - nevhodné využitie, 0 - vylúčené využitie) pre navrhované aktivity na danom type abiotických a bioticko-antropických komplexov. Predposledným krokom bolo stanovenie funkčnej vhodnosti typov krajinno-ekologických komplexov a stanovenie ekologickej únosnosti (1 – vhodné využitie, 2 - menej vhodné využitie, 3 - nevhodné využitie) podľa  komplexnej limitácie krajiny. Na záver som zo stanovenej ekologickej únosnosti navrhol ekologicky optimálne využitie v súčasnosti neúnosne využívaných plôch. Podľa výsledkov stanovenia ekologickej únosnosti je vhodné súčasné  využitie na ploche 47,8%, menej vhodné na ploche 45,4% a  nevhodné súčasné využitie na ploche 6,8% z celkovej výmery územia. V rekreačnom areáli Martinských holí má 65,4 % územia vhodné využitie, 23,9 % menej vhodné využitie a 10,7% nevhodné využitie.

Kľúčové slová: únosnosť, zraniteľnosť, využitie územia.

HRNČIAROVÁ, T. a kol. 1996. Ekologická únosnosť krajiny, metodika a aplikácia na troch benefičných územiach. Bratislava: UKE SAV, 1996. 56 s. 
 
Zdá sa, že Váš internetový prehliadač nepodporuje prehliadanie PDF dokumentov.
Pre zobrazenie súboru je potrebné maš nainštalovaný Adobe Reader.

Diskusia

Diskusia je zatiaľ prázdna, buďte prvý komentujúci
Naši partneri
Generálny partner

Partneri
Špeciálne poďakovanie
Mediálni partneri
Inzercia zadarmo
Usporiadateľ