Pakomáre (Chironomidae) ako indikátory klimatických oscilácií posledného milénia v sedimente Popradského plesa
Prejsť do diskusie
Pakomáre (Chironomidae) ako indikátory klimatických oscilácií posledného milénia v sedimente Popradského plesa
Daniela Dobríková 1 Ladislav Hamerlík 1 Ferdinand Šporka 2 Peter Bitušík 1
2Ústav zoológie SAV, Bratislava, Slovenská republika
Jazerá nad hornou hranicou lesa uchovávajú vo svojich sedimentoch množstvo biotických a abiotických dát, ktoré majú veľký potenciál vytvoriť robustnú informáciu o integrovanej odpovedi systému jazero - povodie na klimatické zmeny. Vzhľadom na ich lokalizáciu, tieto jazerá dokážu zachytiť aj oscilácie tak malého rozsahu, na ktoré ekosystémy v nižších polohách nereagujú. Sú preto cennými archívmi pre paleoekologické štúdie. Subfosílne spoločenstvá pakomárov (Chironomidae), ktorých chitinizované hlavové kapsuly sa uchovávajú v sedimente stovky až tisíce rokov sú ideálnymi indikátormi historických zmien prostredia. Preto sme ich použili ako hlavné bioindikátory pre paleolimnologický výskum Popradského plesa, ktorého cieľom bola identifikácia kľúčových prirodzených a antropogénnych faktorov, ktoré ovplyvňovali jazero a jeho okolie v období holocénu. Už prvá etapa projektu priniesla doklady o vplyve eutrofizácie spojenej s rozvojom turistických aktivít v okolí jazera za posledných 200 rokov (Hamerlík et al. 2016). V druhej etape výskumu sme analyzovali ~35 cm dlhý sedimentačný záznam, ktorý časovo zahŕňa posledných ca. 570 rokov. To znamená, že zachytáva časť jednej z najvýznamnejších klimatických zmien posledného milénia – Malú dobu ľadovú (MDĽ). Ako zástupné (proxy) dáta bol okrem pakomárov použitý obsah organickej hmoty v sedimentoch. Celkovo bolo zanalyzovaných 3 978 hlavových kapsúl pakomárov, ktoré boli determinované do 65 taxónov z 5 podčeľadí. V celom sedimente predstavovali taxóny podčeľadí Orthocladiinae a Chironominae (predovšetkým tribus Tanytarsini) približne 90 % celkovej početnosti. Štruktúra zoskupení pakomárov nevykazovala výraznejšie zmeny, v zázname po celý čas dominovali Tanytarsus lugens-type, Heterotrissocladius marcidus-type a Psectrocladius sordidellus-type. Náhly pokles obsahu organickej hmoty okolo 30-ich cm poukazujúci na nižšiu produktivitu jazera spôsobenú chladnejšími periódami je sprevádzaný poklesom počtu taxónov a vyšším podielom reofilných a chladnomilných taxónov, čo môžeme považovať za znak ochladenia počas MDĽ.
Bengtsson, L., Enell, M., 1986. Chemical analysis. In: Berglund, B.E. (Ed.), Handbook of Holocene Palaeoecology and Palaeohydrology. John Wiley & Sons Ldt., Chichester, pp. 423-451.
Bitušík P., Svitok M., Kološta P. & Hubková M. 2006. Classification of the Tatra Mountain lakes (Slovakia) using chironomids (Diptera, Chironomidae). Biologia, Bratislava 61/Suppl. 18: 191–201.
Bohuš I. 2005. Tatranské doliny v zrkadlení času. I&B, Ivan Bohuš, tatranská Lomnica. 143 pp.
Brodersen K. P. & Quinlan R. 2006. Midges as palaeoindicators of lake productivity, eutrophication and hypolimnetic oxygen. Quaternary Science Reviews 25: 1995–2012.
Brooks, S.J. 2006. Fossil midges (Diptera: Chironomidae) as palaeoclimatic indicators for the Eurasian region. Quaternary Science Reviews 25: 1894-1910.
Brooks S. J., Langdon P. G., Heiri O. 2007. The Identification and Use of Palaearctic Chironomidae Larvae in Palaeoecology. QRA Technical Guide No. 10. Quaternary Research Association, London. 276 s.
Davidson T. A. & Jeppesen E. 2013. The role of palaeolimnology in assessing eutrophication and its impact on lakes. Journal of Paleolimnology 49: 391–410.
Gregor V. & Pacl J. 2005. Hydrológia tatranských jazier. Acta Hydrol. Slov. 6(1): 161–187.
Dobríková D., Hamerlík L., Szarlowicz K., Kubica B., Šporka F. & Bitušík P. 2015. Dvestoročná história Popradského plesa: Predbežné výsledky paleolimnologickej štúdie a jeho sedimentov. In: Midriak R., Zaušková Ľ. (eds.): Biosférické rezervácie na Slovensku X., Stará Lesná, 79–84.
Hamerlík L., Dobríková D., Szarlowicz K., Reczynski W., Kubica B., Šporka F. & Bitušík P. 2016. Lake biota response to human impact and local climate during the last 200 years: A multi-proxy study of a subalpine lake (Tatra Mountains, W Carpathians). Science of the Total Environment 545-546: 320-328.
Hynštová M. 2014. Influence of catchment characteristics of high-mountain lakes in the Tatra Mountains on water chemistry. Diploma thesis. Charles Univesrit on Prague, 63 pp.(In Czech)
Itkonen A., Marttila V., Meriläinen J. & Salonen V. P. 1999. 8000-year history of palaeoproductivity in a large boreal lake. Journal of Paleolimnology, 21(3): 271–294.
Jost H. 1962. About mining and metallurgy in the Polish Tatras. WNT, Warsaw. (in Polish)
Juriš Š., Ertl M., Ertlová E. & Vranovský M. 1965. Niektoré poznatky z hydrobiologického výskumu Popradského plesa. Zborník prác o Tatranskom národnom parku 8: 33–44.
Kopáček J., E. Stuchlík & Hardekopf D. 2006. Chemical composition of the Tatra Mountain lakes: Recovery from acidification. Biologia, Bratislava 61/ Supplement 18: 21–33.
Rybníčková E. & Rybníček K. 2006. Pollen and macroscopic analyses of sediments from two lakes in the High Tatra mountains, Slovakia. Vegetation history and archaeobotany 15: 345–356.
Sæther O. A., 1979. Chironomid communities as water quality indicators. Holarct. Ecol. 2: 65–74.
Wiederholm T. 1980. Use of benthos in lake monitoring. Journal of the Water Pollution Control Federation 52: 537–547.
Wiederholm T. (Ed.) 1983: Chironomidae of the Holarctic region. Keys and diagnoses. Part I. Larvae. Ent. Scand. 19: 1–457.
Pre zobrazenie súboru je potrebné maš nainštalovaný Adobe Reader.
Diskusia
Administrátor
Pasívny
Administrátor
Administrátor
Pasívny
Moderátor
Pasívny