Konzumácia kapustovitej zeleniny (rastlín čeľade Kapustovité - Brassicaceae) úzko súvisí so znížením rizika výskytu rôznych typov rakoviny. Kapustovitá zelenina, ako brokolica, kapusta a karfiol, obsahuje aj indol-3-karbinol (I3C) a indolové fytoalexíny. Fytoalexíny sú zaujímavou skupinou prírodných látok, ktoré sú rastlinné antibiotiká a plnia dôležitú úlohu pri obrane rastlín pred fytopatogénnymi mikroorganizmami a viaceré z týchto látok vykazujú popri antimikróbnej aj protinádorovú aktivitu [1, 2].

Tak ako minca má 2 strany, aj ROS (reaktívne formy kyslíka) pôsobia jednak ako redoxní poslovia pri fyzilogicky nízkych koncentráciách pri intracelulárnej signalizácii a regulácii, avšak pri oxidačnom strese zvýšená hladina ROS vedie k uvoľňovaniu proapoptotických faktorov, strate mitochondriálneho membránového potenciálu a oxidačnej modifikácii DNA, lipidovej membrány a proteínov. V literatúre sa uvádzajú protinádorové účinky zlúčenín, ktoré inhibujú produkciu ROS a  oxidačné poškodenie DNA, ale aj antiproliferatívne účinky založené na indukcii produkcie ROS a následnej apoptóze buniek [3, 4, 5].

Antioxidačná aktivita študovaných látok bola stanovená DPPH· metódou in vitro. Metóda je založená na spektrofotometrickom stanovení absorbancie stabilného voľného radikálu DPPH· (2,2´-difenyl-1-pikrylhydrazyl) v prítomnosti antioxidantu pri 517 nm, pričom dochádza k redukcii radikálu na DPPH-H (2,2-difenyl-1-pikrylhydrazín) [6]. Schopnosť indolových zlúčenín vychytávať voľné DPPH· radikály boli vyhodnotené ako EC₅₀ (celkové množstvo antioxidantu nevyhnutného k úbytku počiatočného DPPH· radikálu o 50%.) dvomi rôznymi typmi regresných modelov. Pri porovnaní výsledkov bola antioxidačná aktivita študovaných indolových zlúčenín in vitro výrazne nižšia v porovnaní s antioxidačnou aktivitou kyseliny askorbovej ako štandardného antioxidantu (EC₅₀ = 1.05 ± 0.09 μg/ml). Korelácia medzi antioxidačnou a antiproliferatívnou aktivitou študovaných zlúčenín naznačuje, že antioxidačná účinnosť samotných študovaných zlúčenín nie je v lineárnej závislosti s ich antiproliferatívnou aktivitou.

[1] Pedras, M. S. C., Yaya, E. E. In Phytochemistry, 2010, 71, 1191–1197.
[2] Weng, J.-R., Tsai, C.-H., Kulp, S. K., Chen, C.-S. In Cancer Lett., 2008, 262(2): 153.
[3] Shashikant, K. P. et al.. In Int J Pharm Bio Sci, 2015, 6 (2), 293–302.
[4] Matés, J.M., Sánchez-Jiménez, F.M.. In The International Journal of Biochemistry & Cell Biology, 2000, 32, 157–170.
[5] Kello, M. et al. In Molecules, 2014, 19, 10877–10897.
[6] Brand-Williams,W. et al. In Lebensm. Wiss. Technol., 1995, 28, 25−30.