Používanie syntetických antimikrobiálnych činidiel určených na dezinfekciu a hygienické účely sa rozšírilo nielen v zdravotníckej a priemyselnej oblasti, ale aj v bežných domácnostiach. Dezinfekčné prostriedky a antiseptiká, ktoré sa nazývajú pod spoločným názvom ako biocídy sa dostávajú do ekosystému v oveľa vyšších koncentráciách než antibiotiká, nakoľko sú dostupné bez lekárskeho predpisu. Medzi najvýznamnejšie a najpoužívanejšie biocídy patrí triklozán, ktorý je súčasťou mnohých výrobkov každodenného používania ako sú napríklad zubné pasty, sprchovacie gély, ústne vody alebo mydlá. Vzhľadom k jeho širokému a dlhodobému využívaniu sa táto zlúčenina v súčasnosti nachádza takmer všade v prostredí, vrátane povrchových a odpadových vôd, čistiarní odpadových vôd (ČOV) a sedimentov. Výskyt triklozánu bol taktiež zistený aj v poľnohospodárskych pôdach ako následok hnojenia pôdy biomasou pochádzajúcou z ČOV. Rezistencia voči biocídom a triklozáne v súčasnosti priťahuje veľký záujem, nakoľko mechanizmy sprostredkovávajúce odolnosť voči triklozánu pri nízkych koncentráciách súčasne udeľujú aj rezistenciu voči mnohým antibiotikám. V predloženej práci sme sa zamerali na sledovanie prevalencie koliformných baktérií rezistentných voči triklozánu v stabilizovanom kale. Izolované kmene koliformných baktérií sme identifikovali pomocou MALDI – TOF hmotnostnej spektrometrie, a zároveň sme ich charakterizovali z hľadiska schopností tvorby biofilmu a citlivosti na antibiotiká. S cieľom monitorovania výskytu celkových aj rezistentných koliformných baktérií sme používali selektívne diagnostické médium suplementované s triklozánom. Schopnosť tvorby biofilmu sme stanovili spektrofotometricky pomocou kryštálovej violete, kým testovanie citlivosti izolátov na rôzne antibiotiká sme vykonávali platňovou dilučnou metódou. Najvyšší počet koliformných baktérií (10⁷ KTJ/g) sme detegovali vo vzorke kalu pochádzajúcej z ČOV Petržalka, ktoré vykazovali vysokú mieru rezistencie voči triklozánu. V prípade ostatných vzoriek stabilizovaných kalov prevalencia koliformných baktérií odolných voči triklozánu bola porovnateľná. Rezistentné izoláty sme zaradili prevažne do rodov Citrobacter a Serratia. Väčšina izolátov vykazovala zníženú citlivosť na ampicilín a chloramfenikol, ani jeden z nich však nedosiahol rovnakú intenzitu biofilmovej produkcie ako pozitívna kontrola Pseudomonas aeruginosa.