Kardioprotekcia predstavuje ochranný mechanizmus srdca pred ireverzibilným poškodením a následnými zmenami, ktoré môžu vyvolať až zlyhanie srdca. Srdce má však schopnosť pri opakovanom vystavení krátkodobej záťaži adaptovať sa a prispôsobiť sa požiadavkám. Jedným z možných príkladov adaptácie srdca na ischémiu je ischemický preconditioning (IPC), ako aj jedna z jeho foriem - remote ischemický preconditioning (RPC). Pri RPC sa kardioprotektívny stimul aplikuje na mieste vzdialenom od srdca (,,remote“), najčastejšie v kostrovom svale dolnej končatiny. Presný mechanizmus, akým krátkodobá ischémia sprostredkúva kardioprotekciu nie je úplne známy. Vie sa však, že najdôležitejším efektorom ochrany indukovanej preconditioningom sú mitochondrie.
Preto pri výskume kardioprotekcie sprostredkovanej RPC možno využiť metódu oxygrafie (vysokoúčinnej respirometrie), či merania membránového potenciálu mitochondrií. Oxygrafia predstavuje voltampérometrickú metódu, ktorou je možné zmerať spotrebu O2 mitochondrií a s využitím kombinácií vhodných substrátov, rozpojovačov a inhibítorov možno bližšie vyšetriť aktivitu jednotlivých komplexov dýchacieho reťazca. Na hodnotenie zmien v membránovom potenciáli sa používajú fluorescenčné sondy (rodamín-123 (Rho-123), tetrametylrodamín metylester (TMRM) a tetrametylrodamín etylester (TMRE), či 5,5´,6,6´-tetrachlóro-1,1´,3,3´-tetraetylbenzimidazolyl karbokyanínjodid (JC-1) a meranie ich intenzít fluorescencie. Ďalšiu možnosť predstavuje absorpčná spektrofotometria. Spektrofotometricky je možné stanoviť koncentráciu rôznych prozápalových a protizápalových cytokínov, napr. IL-10 a TNF-alfa, ako ukazovateľov poškodenia myokardu.
Práca poskytuje vlastný návrh metód s ich popismi, ktoré sa dajú použiť pri výskume RPC a kardioprotekcie.
Administrátor
Pasívny