jazyk / language:
INTERAKTÍVNA KONFERENCIA
MLADÝCH VEDCOV
Späť do sekcie

Retencia jódu v pôde ako faktor jeho biodostupnosti pre rastliny


Prejsť do diskusie

Retencia jódu v pôde ako faktor jeho biodostupnosti pre rastliny

Eva Duborská 1 2

1Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Ilkovičova 6, Bratislava 4, Slovenská republika
2
duborska@fns.uniba.sk

Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Ilkovičova 6, Bratislava 4, Slovenská republika

Nedostatok jódu je pretrvávajúcim problémom v mnohých krajinách, a to napriek mnohým opatreniam na elimináciu chorôb z jeho nedostatku, súčasťou ktorých je aj jeho prísun do niektorých potravín a výživových doplnkov.

Jedným z príčin pretrvávania problému je nedostatok resp. nedostupnosť jódu z prírodného prostredia (primárne z pôdy a pitnej vody) v postihnutých lokalitách [1-3]. Prevažná väčšina príjmu jódu (okrem morských plodov) pochádza z prvého článku potravového reťazca a je regulovaná jeho transferom z pôdy do rastlín [4]. Niektoré prirodzené biogeochemické procesy v pôdach, ako je napríklad sorpcia na pôdne častice, však znižujú jeho mobilitu, čím obmedzujú jeho prestup z pôdy do rastlín [5].

V tejto práci bola skúmaná akumulácia jódu pomocou výpočtu akumulačných faktorov (soil-plant transfer factor) rôznych počiatočných koncentrácií jódu (0-300 mg.kg-1) vo forme špécií I- a IO3- z modelovej poľnohospodárskej pôdy s definovanými fyzikálno-chemickými parametrami ihneď po aplikácii a po 3 mesačnom „ageingu“, pričom sa hodnotili aj možné fytotoxické/stimulujúce účinky jódu na rastové parametre jačmeňa. So zvýšenou koncentráciou jódu v pôde sa zvýšil aj podiel jeho biodostupnej frakcie. V prvom kultivačnom cykle výhonky pestované v pôde obohateným o IO3- obsahovali väčšie množstvo jódu ako systémy obohatené o I-. Po troch mesiacoch však akumulácia oboch špécií dosiahla rovnakú úroveň, čo pravdepodobne súvisí so zmenami ich chemického vystupovania v dôsledku rôznych fyzikálno-chemických a biologických účinkov v pôde.

Práca bola vytvorená v rámci projektu UK/132/2016.
[1] Korobova, E.M., et al., Iodine deficiency in soils and evaluation of its impact on thyroid gland diseases in areas subjected to contamination after the Chernobyl accident. Journal of Geochemical Exploration, 2014. 142(0): p. 82-93.
[2] Stewart, A.G., For Debate: Drifting Continents And Endemic Goitre In Northern Pakistan. BMJ: British Medical Journal, 1990. 300(6738): p. 1507-1512.
[3] Yoshida, S., Y. Muramatsu, and S. Uchida, Studies on the sorption of I− (iodide) and IO3 − (iodate) onto Andosols. Water, Air, and Soil Pollution, 1992. 63(3-4): p. 321-329.
[4] Fiala, K., et al., Jod v půde. 2010, Rapotín: Agrovýzkum Rapotín. 51.
[5] Dai, J.L., et al., Adsorption and desorption of iodine by various Chinese soils: II. Iodide and iodate. Geoderma, 2009. 153(1–2): p. 130-135.
 
Zdá sa, že Váš internetový prehliadač nepodporuje prehliadanie PDF dokumentov.
Pre zobrazenie súboru je potrebné maš nainštalovaný Adobe Reader.

Diskusia

Martin Urík
Pasívny
biovolatilizácia jódu 10.05.2016 09:54
Do akej miery mohla Vaše výsledky ovplyvniť biologicky indukovaná transformácia jódu do prchavej formy?
Eva Duborská
Pasívny
Re: biovolatilizácia jódu 10.05.2016 11:23
Dobrý deň,
Použitá pôda nebola pred kultiváciou sterilizovaná, takže transformáciu do prchavej formy mohla spôsobiť prirodzená pôdna mikrobiocenóza (baktérie či mikroskopické huby) vý...
Zobraziť celý komentár
Naši partneri
Generálny partner

Partneri
Špeciálne poďakovanie
Mediálni partneri
Inzercia zadarmo
Usporiadateľ