Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Ilkovičova 6, Bratislava 4, Slovenská republika
Nedostatok jódu je pretrvávajúcim problémom v mnohých krajinách, a to napriek mnohým opatreniam na elimináciu chorôb z jeho nedostatku, súčasťou ktorých je aj jeho prísun do niektorých potravín a výživových doplnkov.
Jedným z príčin pretrvávania problému je nedostatok resp. nedostupnosť jódu z prírodného prostredia (primárne z pôdy a pitnej vody) v postihnutých lokalitách [1-3]. Prevažná väčšina príjmu jódu (okrem morských plodov) pochádza z prvého článku potravového reťazca a je regulovaná jeho transferom z pôdy do rastlín [4]. Niektoré prirodzené biogeochemické procesy v pôdach, ako je napríklad sorpcia na pôdne častice, však znižujú jeho mobilitu, čím obmedzujú jeho prestup z pôdy do rastlín [5].
V tejto práci bola skúmaná akumulácia jódu pomocou výpočtu akumulačných faktorov (soil-plant transfer factor) rôznych počiatočných koncentrácií jódu (0-300 mg.kg-1) vo forme špécií I- a IO3- z modelovej poľnohospodárskej pôdy s definovanými fyzikálno-chemickými parametrami ihneď po aplikácii a po 3 mesačnom „ageingu“, pričom sa hodnotili aj možné fytotoxické/stimulujúce účinky jódu na rastové parametre jačmeňa. So zvýšenou koncentráciou jódu v pôde sa zvýšil aj podiel jeho biodostupnej frakcie. V prvom kultivačnom cykle výhonky pestované v pôde obohateným o IO3- obsahovali väčšie množstvo jódu ako systémy obohatené o I-. Po troch mesiacoch však akumulácia oboch špécií dosiahla rovnakú úroveň, čo pravdepodobne súvisí so zmenami ich chemického vystupovania v dôsledku rôznych fyzikálno-chemických a biologických účinkov v pôde.
Pasívny
Pasívny
Použitá pôda nebola pred kultiváciou sterilizovaná, takže transformáciu do prchavej formy mohla spôsobiť prirodzená pôdna mikrobiocenóza (baktérie či mikroskopické huby) vý...Zobraziť celý komentár