Paleolimnologická štúdia proxy dát Popradského plesa
Prejsť do diskusie
Paleolimnologická štúdia proxy dát Popradského plesa
Lucia Sochuliaková 1 Jaroslav Stoklasa 1 Daniela Dobríková 1 Ladislav Hamerlík 1 Peter Bitušík 1
Subfosílne rozsievky zo sedimentov predstavujú nástroj na rekonštrukciu a vysvetlenie zmien v histórii jazier. V rámci paleolimnologického projektu Popradského plesa bolo analyzované sedimentačné jadro (34,5 cm) odobrané v máji 2013 pomocou Kajakovho odberáka. Analýza subfosílnych rozsievok bola zameraná na prvých 10 cm, ktoré odpovedajú približne 200 rokom (1811 – súčasnosť). Chronológia sedimentačného jadra bola meraná rádioaktívnym izotopmi 210Pb a 137Cs. Toto skúmané obdobie bolo rozdelené do 4 fáz: (1) fáza pred rozvojom turizmu, (2) fáza rozvoja turizmu pred výstavbou dnešného horského hotela, (3) fáza eutrofizácie spojená so začiatkom prevádzky hotela a (4) post-eutrofizačná fáza po realizácii opatrení na odvádzanie odpadových vôd k odtokovej strane jazera. Spoločne bolo identifikovaných 124 druhov rozsievok, ktoré patria do 40 rodov, z čoho 19 druhov sa vyskytovalo v početnosti viac ako 5%. V spoločenstv prevažovali oligotrafentné druhy. Najpočetnejšie oligo-mesotrafentné druhy boli Psammothidium subatomoides, Fragilaria nanana, Fragilaria gracilis. Najviditeľnejšia zmena v celom spoločenstve rozsievok bola zaznamenaná v období otvorenia prevádzky chaty, čo súvisí s organickým znečistením plesa. Na túto ,,udalosť“ reagovali súčasne s rozsievkami aj ďalšie skupiny paleoindikátorov ako sú perloočky (Cladocera) a pakomáre (Chironomidae). Z dominantných druhov rozsievok však väčšina reagovala zjavne na zmeny iného ekologického faktora, ktorého pôsobenie predchádzalo eutrofizácii plesa.
[2] Birks H. H, Battarbee R. W, Birks H.J.B., 2000. The development of the aquatic ecosystem at Kraͦkenes Lake, western Norway, during the late glacial and early Holocene–a synthesis. J Paleolimnol 23: 91-114.
[3] Birks H. H. & H.J.B. Birks. 2006. Multi-proxy studies in palaeolimnology. Vegetation History and Archaeobotany 15: 235-251.
[4] Brodersen K. P. & N. J. Anderson, 2000. Subfossil insect remains (Chironomidae) and lakewater temperature inference in the Sisimiut –Kangerlussuaq region, southern West Greenland. In: Dawes P. R., Higgins A. K. (eds.): Review of Greenland activities 1999. Geology of Greenland Survey Bulletin 186: 78-82.
[5] Buczkó K., Ognjanova-Rumenova N., MagyariE., 2010. Taxonomy, morphology and distribution of some Aulacoseira taxa in glacial lakes in the south Carpatian region. Polish Botanical Journal 55(1): 149-163.
[6] Hamerlík L., Dobríková D., Szarlowicz K., Reczynski W., Kubica B., Šporka F., Bitušík P., 2016. Lake biota response to human impact and local climate during the last 200 years: A-multi-proxy study of a subalpine lake (Tatra Mountains, W Carpathians), Science of the Total Environment 545-546: 320-328.
[7] Prather C. & Hickman M., 2000. History of a presently slightly acidic lake in northeastern Alberta, Canada as determined through analysis of the diatom record. Journal of Paleolimnology 24: 183-198.
Pre zobrazenie súboru je potrebné maš nainštalovaný Adobe Reader.
Diskusia
Diskusia je zatiaľ prázdna, buďte prvý komentujúci
