Veľké množstvo parazitárnych ochorení sa prenáša prostredníctvom kontaminovanej pôdy, ktorá tvorí vhodný substrát pre prežívanie parazitárnych zárodkov. Aj v súčasnej modernej spoločnosti pretrváva výskyt pôdou prenosných parazitóz, obzvlášť v socioekonomicky znevýhodnených lokalitách.

V predloženej štúdii sme po dobu 1 roka sledovali kontamináciu pôdy v obci so segregovaným osídlením, ktoré obýva minoritná časť populácie. V mesačných intervaloch sme odoberali v závislosti od dostupnosti vzorky pôdy z rôznych častí osady a zároveň sme sledovali trus psov ako potenciálny zdroj kontaminácie a prevalenciu pôdou prenosných parazitóz v detskej populácii. Pre porovnanie sme monitorovali výskyt zárodkov parazitov v pôde, truse psov a v stolici detí zo susednej obce, v ktorej žije iba majoritná časť obyvateľstva.

Celkovo bolo vyšetrených 65 vzoriek pôdy, 197 vzoriek trusu psov a 277 vzoriek detskej stolice. Pôdne vzorky boli vyšetrované pomocou sedimentačno-flotačnej metódy podľa Kazacosa (1983). Vyšetrenie trusu bolo vykonané štandardnou flotačnou metódou a stolica bola vyšetrená pomocou komerčného kitu Paraprep L (Diamondial, Francúzsko).

Prítomnosť parazitárnach zárodkov sme zaznamenali u 65,6% pôdnych vzoriek pochádzajúcich z lokality so segregovanou osadou. Najčastejšie sa v pôde vyskytovali vajíčka Ascaris spp. (50,0%), vajíčka strongylidného typu (43,7%) a vajíčka Toxocara spp. (34,3%). Ojedinelý bol výskyt vajíčok Toxascaris leonina, Trichuris spp., Capillaria spp. a sporocýst Sarcocystis spp. Počas celého roka sme v každom odbere zaznamenali aspoň jednu vzorku pôdy obsahujúcu vývinové štádiá endoparazitov. V kontrolnej obci s majoritným obyvateľstvom sme detegovali iba 18,1% vzoriek pozitívnych na nález zárodkov endoparazitov, v ktorých boli identifikované vajíčka T. leonina, Toxocara spp. a vajíčka strongylidného typu.

V 70,8% vzoriek psích exkrementov zozbieraných v osade sme zaznamenali vývinové štádiá vnútorných parazitov, pričom prevažovali vajíčka z čeľade Ancylostomatidae, Ascaris spp., Toxocara canis a T. leonina, menej často boli detegované vajíčka Capillaria spp., Trichuris spp., Dipylidium caninum, vajíčka z čeľade Taeniidae a larvy Angiostrongylus vasorum. Z protozoárnych parazitov boli prítomné cysty Giardia duodenalis, oocysty Isospora spp. a sporocysty Sarcocystis spp.. Výskyt parazitárnych zárodkov bol v truse psov z kontrolnej obce nižší. Len v 20,0% vzoriek boli zachytené iba 4 druhy endoparazitov: T. canis., T. leonina, Trichuris vulpis a Sarcocystis spp..

Prevalencia endoparazitóz v detskej populácii sa v osade pohybovala v závislosti od odberu od 0% do 92,5%. V najväčšej miere sa vyskytovali vajíčka Ascaris lumbricoides, sporadicky Trichuris trichiura, Enterobius vermicularis a Hymenolepis diminuta. Vo vzorkách z dvoch odberov boli prítomné cysty G. duodenalis. U skupiny detí z majoritnej populácie sme počas sledovaného obdobia intestinálne parazity nedetegovali.

Na základe našich výsledkov konštatujeme, že pôda v segregovanej osade je vysoko kontaminovaná vývinovými štádiami endoparazitov a môže zohrávať úlohu pri šírení infekcie a reinfekcii u obyvateľov osídlenia vrátane ich domácich zvierat.