Ciele: Krvný tlak je jedným zo základných ukazovateľov funkčného stavu srdcovocievneho systému, preto by mal byť nevyhnutnou súčasťou každého lekárskeho vyšetrenia. Na variabilitu tlaku krvi (TK) môžu vplývať viaceré ovplyvniteľné (fyzická a psychická aktivita, poloha tela pri meraní, chorobné stavy) a neovplyvniteľné faktory (pohlavie, vek, cirkadiálny rytmus, centrálna nervová sústava). My sme sa v tejto štúdii zamerali na antropometrické ukazovatele akými sú telesná výška, obvod pása, podiel telesného tuku a ich možný vplyv na variabilitu TK.

Metódy: Meranie sme uskutočnili na súbore 60 mladých študentov vysokých škôl (30 mužov a 30 žien), ktorých vek bol v rozmedzí 18-25 rokov (M: 20,6 ± 1,22; Ž: 21,4 ± 1,33). Z antropometrických ukazovateľov sme stanovovali telesnú výšku, hmotnosť, obvod brucha, podiel telesného tuku podľa Durnina vypočítaný z hrúbky 4 kožných rias (biceps, triceps, subscapulare, suprailiacare), ktoré sme odmerali pomocou kalipera SOMET a zároveň sme stanovili podiel telesného tuku aj bioimpedančnou metódou prostredníctvom prístroja Omron BF 300. Pri meraní TK auskultačnou technikou (BOSO Mercurius E) sme dodržiavali odporúčania ESH (2013).

Výsledky: Z nameraných dát sme zistili, že v našej populačnej vzorke má nadváhu 33,33% mužov a 6,67 % žien podľa indexu telesnej hmotnosti. U časti mužov (20 %) hodnotenie nadmernej hmotnosti podľa BMI nekorešponduje s podielom telesného tuku. Hodnoty TK, ktoré prevyšovali normu podľa ESH [1] sa vyskytovali hlavne u mužov, z ktorých 1/3 mala vysoký normálny TK a dvaja mali miernu hypertenziu. Zistili sme, že systolický TK u mužov významne koreluje s podielom telesného tuku meraného prístrojom Omron (p = 0,0272, r = 0,4031), aj s hrúbkou kožných rias a percentom tuku podľa Durnina (p = 0,0328, r = 0,3907), ale vzťah k hodnotám (BMI) nebol významný. U žien systolický TK koreluje s podielom telesného tuku (Durnin, Omron) ako aj s BMI (% tuku Durnin: p = 0,0014, r = 0,5568; % tuku Omron: p = 0,0009, r = 0,5758; BMI: p = 0,003, r = 0,5238).

Záver: Z výsledkov vyplýva, že vzťah systolického TK k telesnej stavbe je tesnejší, ak sa berie do úvahy podiel tuku. Výsledky našej štúdie poukazujú na nedostatočnosť hodnotenia nadváhy u mladých mužov výlučne na základe BMI, keďže u jedincov s výraznejšou muskulatúrou neznamená vyššie BMI aj vyšší podiel telesného tuku. U žien je hodnotenie prostredníctvom BMI a podielom telesného tuku proporcionálne podobné.