Hlavným faktorom v patogenéze diabetickej nefropatie je porucha metabolizmu glukózy. Táto sa prejavuje metabolickými abnormalitami, vedúcimi k patologickým biochemickým a morfologickým zmenám [1]. DPP-4 inhibítory sú nová skupina antidiabetík, ktorým sa okrem hypoglykemizujúceho účinku pripisuje aj potenciálny nefroprotektívny účinok. Cieľom nášho sledovania bolo charakterizovať vplyv terapie DPP-4i na renálne poškodenie a rozvoj mikrovaskulárnych komplikácií u diabetických pacientov do 65 rokov a nad 65 rokov. Retrospektívne sme analyzovali výsledky biochemických a fyzikálnych vyšetrení 84 pacientov s ochorením diabetes mellitus typu 2 z troch po sebe nasledujúcich kontrol u diabetológa. Údaje boli zaznamenávané do MS Excell a štatisticky spracované v SPSS 19. Po 3 mesiacoch liečby sa parametre popisujúce renálnu funkciu zmenili nasledovne: hodnoty glomerulárnej filtrácie (GF) sa zvýšili takmer u všetkých pacientov. Výraznejšie zvýšenie sme pozorovali u pacientov do 65 rokov. U liečených inými antidiabetikami sa GF zvýšila najviac z 1,40 ml/s/1,73 m² na 1,67 ml/s/1,73 m², v skupine pacientov užívajúcich DPP-4i viac ako 1,5 roka bola GF zvýšená z 1,56 ml/s/1,73 m² na 1,77 ml/s/1,73 m². S-Urea je ďalším parametrom popisujúcim funkciu obličiek. Najväčšie zníženie naakumulovanej S-UREY sme pozorovali u pacientov nad 65 rokov, ktorým boli DPP-4i pridané do terapie, kde jej hladina klesla zo 7,1 mg/dl na 5,4 mg/dl. Najnižšiu hladinu sme zaznamenali u pacientov do 65 rokov, ktorí užívajú DPP-4i dlhodobo. Jej hladina sa i u tejto skupiny znížila (zo 4,2 mg/dl na 3,97 mg/dl). Najvyššiu hladinu kreatinínu (124 µmol/ml) sme pozorovali u pacientov nad 65 rokov, ktorí užívajú DPP-4i menej ako 1,5 roka. Výsledky nášho sledovania naznačujú zlepšenie renálnej funkcie pri intenzívnej glykemickej kompenzácii a pri terapii DPP-4i, avšak signifikantné zmeny jednotlivých biomarkerov sme nepozorovali u žiadnej skupiny pacientov. Hlavnými limitami nášho sledovania bol obmedzený počet pacientov a časové obmedzenie sledovania.