Lymfedém, ako časté chronické ochorenie lymfatických ciev predstavuje narastajúci medicínsky problém.  Základom jeho terapie je komplexná dekongestívna terapia (CDT) zahrňujúca aj intermitentnú prístrojovú kompresiu (IPK), ktorá však nie je hradená zo zdravotného poistenia. Terapia je sústredená na 2 hlavné body: redukcia opuchu a zlepšenie kvality života pacienta [1]. Cieľom našej práce bolo porovnanie redukcie opuchu a kvality života medzi pacientami využívajúcich IPK a pacientov bez IPK pri zachovaní všetkých ostatných postupov CDT.

V štúdii bolo zaradených 41 pacientov s diagnostikovaným unilaterálnym lymfedémom dolnej končatiny II. štádia. Rozdelení boli na testovanú skupinu (15 žien a 12 mužov; 53,8±9,13 roka) využívajúcu IPK (45 minút, 5 krát týždenne po dobu 4 týždňov) a kontrolnú skupinu (9 žien a 5 mužov; 56,3±8,57 roka).  Účinnosť IPK bola hodnotená každodenným meraním obvodu postihnutej končatiny v najhrubšej časti stehna a 5 cm nad maleolom. Pri kontrolnej skupine boli merania uskutočnené v priebehu dňa v približne rovnaký čas v rámci týždenných kontrolných vyšetrení. Pacienti zároveň vyplnili štandardizovaný dotazník zameraný na subjektívne hodnotenie účinku terapie.

Pacienti v testovanej skupine mali po 4 týždňoch významné zmenšenie obvodu končatiny v oblasti stehna (pred: 62,66±7,16 cm vs. po: 57,70±6,39 cm; p<0,001), ako aj členku (pred: 26,64±1,23 cm vs. po: 24,53±0,91 cm; p<0,001), čo znamená priemerné percentuálne zmenšenie o 7,83±2,97 % v oblasti stehna a o 7,87±1,69 % v oblasti členka. V kontrolnej skupine štandardná terapia viedla taktiež k signifikantnej redukcii opuchu v oblasti stehna (pred: 59,85±4,40 cm vs. po: 58,50±4,20 cm, p <0,001), čo predstavuje redukciu o 2,23±1,99 %, rovnako v oblasti členku (pred: 26,92±0,99 cm vs po: 26,07±1,03 cm, p<0,001), čo predstavovalo pokles o 3,17±1,67%.

Porovnaním rozdielu redukcie opuchu medzi sledovanými skupinami bola redukcia obvodu končatiny signifikantne vyššia v skupine využívajúcej IPK už po prvom týždni (p<0,001, výsledky viď. vyššie), tento rozdiel sa po 4.týždňoch ešte zväčšil. Taktiež bola signifikantne subjektívne znížená bolestivosť a zlepšená mobilita pacientov s celkovým zlepšením kvality života u pacientov v testovanej skupine (p<0,05).

Z našich výsledkov vyplýva, že pacienti, ktorí používali IPK dosahovali lepšie objektívne aj subjektívne výsledky oproti kontrolnej skupine. Tieto sú v zhode s inými štúdiami [2,3], čo preukazuje opodstatnenosť indikovania IPK v terapii lymfedému. Liečba je subjektívne pacientmi vnímaná pozitívne a počas našej štúdie sa u pacientov nevyskytli žiadne komplikácie spojené s terapiou. Preto si myslíme, že je dôležité zvýšiť dostupnosť IPK pre pacientov pomocou preplácania nákladov na IPK zdravotnými poisťovňami, čo by mohlo mať nie len zdravotné, ale i socioekonomické pozitíva. Rovnako sú potrebné ďalšie štúdie na väčších skupinách pacientov, k čomu by napomohlo aj vytvorenie lymfocentier pre komplexné zabezpečenie týchto chronicky chorých pacientov.