Mozog je zložený z niekoľkých typov buniek, prevažne neurónov, glií a endotelových buniek ciev. Vzájomné vzťahy medzi nimi sú mimoriadne dôležité počas vývinu a rôznych patologických stavov, napr. zápale. Komunikácia medzi nimi je zabezpečená  prostredníctvom neurotransmiterov, neuromodulátorov a ďalších signálnych molekúl, medzi ktoré patrí aj oxytocín. Oxytocín je neuropeptid produkovaný hypotalamom a transportovaný hypotalamo – hypofýzovou neurosekretorickou dráhou. Má neuroproliferačné a neurodiferenciačné vlastnosti, a boli u neho zistené aj protizápalové účinky.

Našim cieľom bolo popísať vzájomnú komunikáciu a zmeny morfológie počas kokultivácie neuroblastómových buniek SH-SY5Y a glioblastómových buniek U-87MG po navodení zápalu in vitro a zhodnotiť možný protektívny účinok oxytocínu.

Na vyvolanie zápalového procesu sme v experimentoch použili bakteriálny endotoxín lipopolysacharid (LPS). Zmeny morfológie neuroblastómových buniek boli hodnotené pomocou fluorescenčného mikroskopu po zafarbení aktínu faloidínom. Stanovovali sme génovú expresiu vybraných cytoskeletových proteínov (nestín a MAP2) prostredníctvom qPCR a hladiny týchto proteínov použitím in-cell westernu.

Inkubácia buniek v prítomnosti lipopolysacharidu počas 24 hodín znížila ich viabilitu meranú MTT testom. Oxytocín nezabránil tomuto toxickému účinku ani u jedného typu buniek. Neuroblastómové SH-SY5Y bunky inkubované 48 hodín v médiu, do ktorého glioblastómové U-87MG bunky ovplyvnené LPS vyplavovali signálne molekuly, svoju viabilitu nezmenili. Priama kokultivácia SH-SY5Y buniek s U-87MG v prítomnosti LPS a oxytocínu zmenila morfológiu buniek a mala vplyv na dĺžku axónu. Oxytocín zvyšoval expresiu a hladiny cytoskeletárneho proteínu MAP2 tak v prítomnosti, ako aj v neprítomnosti LPS.

Oxytocín v našich experimentoch menil morfológiu neuroblastómových buniek. Predpokladaný protektívny a protizápalový účinok oxytocínu sa neprejavil.