Medzireťazcové krížne väzby DNA (ICLs) narúšajú esenciálne procesy na DNA, ako je jej replikácia, oprava, rekombinácia a segregácia, pokiaľ nie sú opravené vedú k vzniku genómových prestavieb alebo smrti bunky. Predcházdajúce výsledky potvrdili, že u kvasiniek existuje Mgm101/Mph1/Msh2Msh6 Pso2-nezávislá dráha opravy ICL poškodení špecifická pre S fázu bunkového cyklu, ktorá podobne ako FA dráha u cicavcov,  bráni kolapsu replikačných vidlíc [1]. Detaily iniciačného kroku ICL opravy nie sú doposiaľ u kvasiniek odhalené a zostávajú nepopísané. XPF-ERCC1 ( Rad1/Rad10 komplex u S.cerevisiae),jediný z NER (nucleotide excision repair) proteínov vedie k rezistencii voči ICL [2]. Mutácie v ERCC1 (Rad10), ktoré zlyhávajú v interakcii s XPA (Rad14), zabránia NER procesu ale nie ICL oprave [3,4]. Našou snahou bolo a bude uskutočniť experimenty, ktoré by pomohli objasniť interakciu ďalších partnerov podieľajúcich sa na nasmerovaní Rad1 na miesto ICL ako na genetickej, tak i  na biochemickej úrovni. V spolupráci s laboratóriom v Oxforde sme pripravili rad1, rad14, saw1, slx4 jednoduché a rad1 rad14, rad1 saw1 a rad1 slx4 dvojité mutanty, ktoré sme testovali na citlivosť voči yperitu v G1, S a G2 fáze bunkového cyklu  a stanovili citlivosť týchto mutantov na úrovni tvorby DSBs pomocou pulznej gélovej elekroforézy v bunkách synchronizovaných v S fáze bunkového cyklu a v prípade rad1 rad14 mutanta aj v G1 a G2 bunkovej fáze.