Mikrocirkulácia je časťou krvného riečiska, ktorá je čo do priemeru najmenšou časťou, ale významným spôsobom prispieva k regulácii funkcií mnohých orgánov rovnako ako aj tlaku krvi. Práve pri zvýšenom tlaku krvi bol pozorovaný úbytok malých ciev v rôznych orgánoch. Presný mechanizmus doposiaľ nie je známy. V poslednej dobe sa za významný faktor, ktorý môže prispievať k narušeniu štruktúry a funkcií mikrocirkulácie, považuje prenatálne programovanie. Matka môže ovplyvniť vývoj mnohých systémom v tele potomstva a tak ovplyvniť aj ich prežívanie. Práve zmenené hladiny niektorých hormónov môžu viesť k organizačným zmenám u potomstva. Jedným z najvýznamnejších hormonálnych systémov, ktoré majú pleiotropný účinok v organizme a ovplyvňujú aj tlak krvi, je renín-angiotenzín-aledosterónový systém. Hlavným efektorom tohto systému je angiotenzín 2 (Ang2). Priama infúzia Ang2 vedie k vazokonstrikcii a následnému nárastu tlaku krvi. Avšak zmenené hladiny u matiek a ich vplyv na potomstvo doposiaľ nie sú v literatúre popísané. V našom experimente sme preto pozorovali vplyv zvýšenej hladiny Ang2 na denzitu kapilár v kostrovom svale m. soleus. Matkám pokusných zvierat bola na 6. deň gravidity implantovaná osmotická minipumpa (Alzet) kontinuálne uvoľňujúca Ang2 (2µg/kg/hod). Po pôrode boli rozdelené zvieratá do skupín: Ang2 ovplyvnené s normálnou diétou (ANGK, n=15) a s diétou s 2% obsahom soli (ANGS, n=13), kontrolné zvieratá so štandardnou diétou (KK, n=10) a s diétou obsahujúcou 2% soli (KS, n=12). Denzitu kapilár sme hodnotili na kostrovom svale m. soleus, kde sme kapiláry vizualizovali použitím fluorescenčnej farbičky lektín (Fluorescein-lycopersicon esculentum lectin). V plazme sme merali plazmatickú renínovú aktivitu (PRA) a aldosterón (ALD). U ANGK samíc sme pozorovali trend k poklesu denzity kapilár, zatiaľ čo u ANGK samcov sme pozorovali skôr protichodné zmeny. U zvierat, ktoré boli kŕmené potravou s vyšším obsahom soli, sme nepozorovali žiadne rozdiely v denzite ciev. V ANGK skupine sme zistili negatívnu koreláciu medzi počtom kapilár a množstvom ALD. Pri hladinách PRA sme u ANGK zvierat zistili trend k pozitívnej korelácii, však u ANGS zvierat sa takýto trend nepotvrdil. Naše výsledky teda demonštrujú možné zmeny v denzite kapilár v kostrovom svale m. soleus, avšak tieto sú na pohlaví závislé. Pri zvýšenom príjme soli, nedochádza v mikrocirkulácii k amplifikácii zmien.