Základom terapeutického efektu rumančeka pravého je jeho obsah silice – éterického oleja. Počas kvitnutia  maloplošne pestovaného porastu rumančeka pravého sme realizovali dokopy 6 zberov v termínoch: 9. 7., 17. 7., 22. 7., 29. 7., 6. 8., 18. 8. 2013. Silica bola zo vzoriek izolovaná destiláciu vodnou parou v súlade so Slovenským liekopisom, 1. vydanie (1) a Európskym liekopisom (2). Na základe porovnaní výsledkov obsahu silice s klimatickými podmienkami bola zistená súvzťažnosť medzi obsahom silice a zrážkami. Mnohí autori definujú ako najdôležitejší činiteľ svetlo a teplo, vlahu a zrážky bližšie nerozoberajú alebo ich okrajovo zaraďujú medzi vedľajšie faktory a závislosť obsahu silice od množstva zrážok nekonštatujú. My sme preukázali, že množstvo zrážok a z toho vyplývajúca hydratácia rastliny má výrazný vplyv na produkciu a následný obsah esenciálneho oleja v úboroch rumančeka. Vplyv na pokles silice má taktiež vyčerpávanie rastliny a jej stresovanie  prostredníctvom  zberov a odčerpávanie pôdnych elementov. Na základe výsledkov plynovej chromatografie môžeme zhodnotiť, že kvalitatívne a kvantitatívne charakteristiky silice rumančeka sú geneticky determinované a ich rozdiely závisia od vzájomnej interakcie medzi rastlinou a prostredím. Účinné látky v rumančeku pravom sú ovplyvňované celým radom činiteľov a to okrem  zrážok aj teplotou, nadmorskou výškou, prúdením vzduchu a slnečným žiarením, ale aj pôdnymi faktormi (3).

Zaujímaná bola preukázaná variabilita chamazulénu. Hodnoty boli približne stabilné až na dva zbery. Zber, ktorý mal ideálne podmienky na tvorbu silice a jej komponentov mal najvyšší obsah chamazulénu – 19%. Druhý najvyšší obsah chamazulénu – 17 % mal posledný zber napriek dlho pretrvávajúcemu  suchému počasiu a štádiu odumierania rumančeka. Tento paradox sa nám nepodarilo objasniť a preto je nutné v nadväznosti na túto prácu zrealizovať ďalší experiment. Do určitej miery má vplyv na variabilitu obsahu chamarulénu aj štádium vývoja úboru. Kvalitatívny charakter silice je ovplyvnený aj destiláciou kvôli termo  a fotolabilnej vlastnosti silíc pri ktorej môže v ľubovoľnom množstve prechádzať chamazulén a spiroétery, zatiaľ čo ( – ) – α – bisabolol a bisabololoxidy A a B sú v rovnakej miere bez ohľadu na spôsob destilácie. Obsah farnezénu v silici rumančeka sa udržiaval na pomerne rovnakej a nízkej hodnote, čo bolo spôsobené tým, že droga získaná
pri produkcii neobsahovala nežiaduce prímesi ďalších častí materskej rastliny.

Táto práca je čiastočne financovaná projektom ZEV-PHARM v rámci národného projektu Kom-prax.

(1) Slovenský Liekopis, I.  zväzok.  Bratislava: Herba, 1997. ISBN 80-967020-3-3.
(2) European Pharmacopoeia, Ph. Eur. 5.0, 01/2005: 1836, Council of Europe, 2005, Strasbourg, France.
(3) Hees, D.: Fyziologie rostlin 1. vydanie. Praha: Academia, 1983, 348 s.