Peroxidokomplexy vanádu predstavujú významnú skupinu zlúčenín vanádu vďaka ich biologickým účinkom a katalytickým vlastnostiam. Zistilo sa, že aktívne centrum vo vanádových haloperoxidázach obsahuje peroxidoskupinu [1]. Niektoré peroxidokomplexy vanádu(V) majú inzulínmimetické účinky [2] a (NH4)4[O{VO(O2)2}2], (NH4)3[VO(O2)2(C2O4)]×2H2O a niektoré ďalšie komplexy majú cytostatické účinky [3]. Katalytickým účinkom peroxidokomplexov vanádu sa venuje množstvo prác [4]. Väčšina pripravených peroxidokomplexov má mono- alebo dinukleárnu štruktúru. Z viac ako 110 štruktúrne charakterizovaných komplexov registrovaných v CCDC je iba jeden štvorjadrový, K6[V4O4(O2)8(PO4)]·9H2O [5] a jeden polymérny NH4[VO(O2)(ida)] (ida = iminodiacetato(2-)) [6].
[N(C4H9)4]2[V3O3(O2)4F3]·3H2O je prvý trojjadrový peroxidokomplex vanádu(V), ktorý bol už v minulosti pripravený [7], ale jeho štruktúra nebola doteraz potvrdená z RTG monokryštálovej difrakcie. Komplexný anión [V3O3(O2)4F3(H2O)]2- má Cs symetriu a pozostáva z troch atómov vanádu(V) s pentagonálne bipyramidálnym koordinačným prostredím. Dve terminálne bipyramídy sú spojené s centrálnym atómov vanádu(V) cez dva μ-η2:η2 peroxidomostíky. Zaujímavou vlastnosťou aniónu je prítomnosť koordinovanej molekuly vody, ktorá premosťuje všetky tri atómy vanádu(V). Táto látka sa ako vo vodnom tak aj v nevodnom prostredí rýchlo rozkladá, pričom vďaka 51V–19F interakcii je možné v NMR spektrách identifikovať vznik mono- a difluoridokomplexov vanádu.