Pohlavné hormóny sú okrem iných účinkov spájané aj s pohlavnými rozdielmi v imunokompetentnosti organizmu. Vo všeobecnosti sú ženské pohlavné hormóny spájané so stimuláciou imunitných reakcií, zatiaľ čo testosterón, ako hlavný samčí hormón, je považovaný za imunosupresívny. V rámci evolučných teórií má významné postavenie hypotéza imunokompetenčného hendikepu, ktorá predpokladá, že len samce s dobrou imunitou si môžu dovoliť výrazné sekundárne pohlavné znaky podmienené imunosupresívnym testosterónom. Táto teória viedla k početným výskumom účinku zvýšených hladín testosterónu na imunitný systém najmä u aviárnych modelov. Väčšina experimentov u dospelých samcov potvrdila negatívny dopad testosterónu na imunitný systém. Menej jednoznačné výsledky priniesol výskum účinku maternálneho testosterónu, prenášaného samicami do vajcového žĺtka, na imunitný systém mláďat. Maternálny testosterón je považovaný za jeden z mediátorov epigenetických mechanizmov, keďže sa jeho hladiny menia v závislosti od podmienok prostredia, ktorým je samica vystavená počas jeho depozície a následne môže ovplyvňovať fenotypické prejavy mláďat ako napríklad rýchlosť rastu, správanie, či sekundárne pohlavné znaky. V rámci nášho výskumu sme sa sústredili na zhodnotenie účinkov geneticky determinovaných hladín maternálneho testosterónu na imunitný systém mláďat, pričom sme využili unikátny model prepelíc japonských selektovaných na vysoký (HET) a nízky (LET) obsah testosterónu vo vajcovom žĺtku. Sledovali sme viacero úrovní imunitnej odpovede, a to bunkovú imunitnú odpoveď po subkutánnom podaní fytohemaglutinínu a akútnu fázu imunitnej odpovede po intraperitoneálnom podaní lipopolysacharidu. Prvé pokusy prebiehali za bazálnych podmienok s neobmedzeným prístupom k potrave. Keďže sme v týchto experimentoch nezaznamenali zhoršenú imunitnú odpoveď u jedincov HET línie, v nasledujúcich experimentoch sme podrobili prepelice oboch línií miernej kvantitatívnej a následne silnej kvalitatívnej potravovej reštrikcii. Hoci obidve reštrikcie ovplyvnili fyziologický stav mláďat, potravová reštrikcia nespôsobila zhoršenú imunitnú reakciu u HET línie v porovnaní s mláďatami LET línie. V skratke, naše výsledky nenaznačujú výrazný imunosupresívny efekt genetickej selekcie pre vyšší maternálny testosterón na imunitnú odpoveď mláďat, či už v optimálnych podmienkach alebo v prostredí s obmedzenou dostupnosťou potravových zdrojov. Preto sa ukazuje, že je dôležité rozlišovať medzi akútnym aktivačným pôsobením testosterónu u dospelých jedincov a organizačnými účinkami počas citlivých embryonálnych fáz vývinu. Maternálne vplyvy môžu byť navyše modulované inými faktormi, ako sú napríklad skoré postnatálne podmienky prostredia alebo ďalšie imunoaktívne látky deponované do vajcového žĺtka.