Opakujúce sa periódy sucha, zvyšujúca sa frekvencia veterných smrští a prívalových, dažďov ako jedných z prejavov pôsobenia globálnej klimatickej zmeny na lesy, a tiež zhoršovanie zdravotného stavu najmä smrekových porastov majú v súčasnosti významný negatívny vplyv na stav lesov [1]. Sucho spôsobené vplyvom klimatických zmien limituje rozsah distribúcie drevín do oblastí nízkych zemepisných šírok a nízkych nadmorských výšok [2]. U dreviny akou je smrek obyčajný (Picea abies [L.] Karst.) predstavuje voda jeden z najdôležitejších faktorov, determinujúci jej rast a distribúciu v našich podmienkach [3].
V rámci nádobových experimentov realizovaných v kontrolovaných laboratórnych podmienkach sme sa zamerali na sledovanie fyziologickej reakcie 8 mesačných semenáčikov smreka na vodný deficit. Semenáčiky pochádzali z 2 kontrastných oblastí, označené ako PV1 a PV2 (PV1: dolná hranica rozšírenia smreka, PV2: „optimum“ smreka). Za účelom sledovania dehydratácie sme semenáčiky v priebehu experimentu nezavlažovali. Zálievku sme obnovili až na 8. deň experimentu.
V dôsledku vodného deficitu došlo k poklesu vodného potenciálu aj RWC, zároveň sme zaznamenali nárast koncentrácie prolínu v ihliciach. Výsledky potvrdili, že u oboch proveniencií došlo k senzitívnej reakcii voči dehydratácii. Citlivejšie však reagovala proveniencia PV1 pochádzajúca z dolnej hranice rozšírenia smreka, u ktorej došlo v závere fázy bez zavlažovania k výraznejšiemu poklesu hodnôt RWC a až 4násobnému nárastu koncentrácie prolínu v ihliciach. Môžeme konštatovať, že táto proveniencia sa tiež vyznačovala rýchlejšou reakciou obnovovania fyziologických procesov po opätovnom zavlažení.