jazyk / language:
INTERAKTÍVNA KONFERENCIA
MLADÝCH VEDCOV
Späť do sekcie

Štúdium separácie cis a trans elementov pR1A plazmidového replikónu


Prejsť do diskusie

Štúdium separácie cis a trans elementov pR1A plazmidového replikónu

Diana Széliová 1 Michaela Osadská 1 Hana Boňková 1 Ján Krahulec 1

1Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava, Slovenská republika
daja.sz@gmail.com

Jedným z kľúčových faktorov pre heterologickú expresiu proteínov je počet kópií príslušného génu – ‘génová dávka’. Heterologický gén je zvyčajne umiestnený na plazmidovom vektore a použitie vysokokópiového plazmidu spravidla zvyšuje výťažok cieľového proteínu. Zároveň to však predstavuje pre bunku metabolickú záťaž, obzvlášť ak je produkovaný proteín pre hostiteľa toxický. Aj v prípade nízkej bazálnej expresie totiž dochádza k akumulácii toxického produktu do kritického množstva, čo vedie k spomaleniu rastu alebo bunkovej smrti. Selekcia v prospech bezplazmidových buniek môže spôsobiť stratu plazmidu na úrovni populácie. Pri nízkokópiových vektoroch je zas nevýhodou nižšie množstvo cieľového proteínu. Alternatívou je použitie plazmidu s regulovateľným počtom kópií. Nízky počet kópií počas väčšej časti bunkového cyklu redukuje metabolickú záťaž na bunku a zvyšuje stabilitu plazmidu. Po indukcii počet kópií narastá, čo by malo viesť k vysokému výťažku heterologického proteínu. Cieľom nášho výskumu je vytvoriť systém odvodený od R1 replikónu, v ktorom by bol počet kópií plazmidu regulovaný L-arabinózou indukovateľným PBAD promótorom. Prvým krokom bolo oddelenie cis a trans elementov replikónu pR1A plazmidu, čím sme potvrdili, že plazmid sa dokáže replikovať aj v prípade, že sú trans elementy (gény regulujúce replikáciu) umiestnené na inej molekule DNA.

Práca vychádza z projektu "Príprava biologicky aktívnych látok na báze rekombinantných proteínov" (BIOREKPROT), na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ITMS:26240220048).
[1] Hughes J. E., Welker D. L. (1989) Plasmid. 22(3), p. 215.
[2] Aiba S., Tsunekawa H., Imanaka T. (1982) Appl. Environ. Microbiol. 43(2), p. 289.
[3] Preston A. (2003) Choosing a Cloning Vector. In: Casali N., Preston A. (ed.) E.coli plasmid vectors. Humana press, Inc., Totowa, New Jersey, USA, p. 19.
[4] Bittner M., Vapnek D. (1981) Gene. 15(4), p. 319.
[5] Del Solar G., Giraldo R., Ruiz-Echevarrı´a M. J., et al. (1998) Microbiol. Mol. Rev. 62, p. 434.
[6] Masai H., Arai K. (1987) Proc. Natl. Acad. Sci. USA. 84, p. 4781.
[7] Masai H., Kaziro Y., Arai K. (1983) Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A. 80, p. 6814.
[8] Blomberg P., Nordstrom K., Wagner E. G. H. (1992) EMBO J. 11, p. 2675.
[9] Riise E., Stougaard P., Bindslev B., et al. (1982) J. Bacteriol. 151, p. 1136.
[10] Krahulec J., Hyršová M., Pepeliaev S., et al. (2010) Appl. Microbiol. Biotechnol. 8(1), p. 167.
[11] Birnboim, H. C., Doly, J. (1979) Nucleic Acids Res. 7(6), p. 1513.
Zdá sa, že Váš internetový prehliadač nepodporuje prehliadanie PDF dokumentov.
Pre zobrazenie súboru je potrebné maš nainštalovaný Adobe Reader.

Diskusia

Diskusia je zatiaľ prázdna, buďte prvý komentujúci
Naši partneri
Generálny partner

Partneri
Špeciálne poďakovanie
Mediálni partneri
Inzercia zadarmo
Usporiadateľ