Cieľom príspevku je vyhodnotiť ukazovatele, ktoré sprostredkovane umožňujú sledovať vývoj krajinného rázu. Krajinný ráz je komplexná charakteristika krajiny vnímaná človekom prostredníctvom znakov jej prírodného, kultúrneho a historického vývoja [1]. Význam krajinného rázu býva kladený zväčša do roviny vizuálneho vnímania [2], no je podmienený všetkými prirodzenými i umelými zložkami krajiny a teda do istej miery objektívne poznateľný [3]. Prevažná časť krajinných zložiek sa priamo alebo nepriamo prejavuje v krajinnej pokrývke, ktorá predstavuje viditeľnú časť pevných a tekutých zložiek krajinnej sféry [4].

Vývoj krajinného rázu bol sledovaný charakteristikami odvodenými z krajinnej pokrývky a informácií o osídlení prípadového územia, obce Lietavská Svinná-Babkov (okres Žilina), s rozlohou 18,29 km². Krajinná pokrývka bola identifikovaná metodikou CORINE Land Cover [5] z leteckých snímok (roky 1949, 1969, 1987 a 2009), z historických máp z 19. storočia boli určené len základné formy využitia zeme. Informácie o osídlení boli prevzaté zo štatistických ročeniek [6, 7, 8]. Krajinný ráz bol sledovaný sprostredkovane pomocou ukazovateľov: (i) stupeň ekologickej stability [1], (ii) Shannonov index diverzity, (iii) Shannonov index vyrovnanosti, (iv) hustota areálov krajinnej pokrývky, (v) hustota zaľudnenia, (vi) počet obyvateľov na dom, (vii) plocha intravilánu na dom, a (viii) plocha ornej pôdy na obyvateľa.

Stupeň ekologickej stability sa zásadne nemenil napriek výrazným zmenám vo využití zeme. Najnižšiu úroveň dosiahol v roku 1969, následný mierny rast bol spôsobený extenzifikáciou poľnohospodárstva a zalesňovaním. Odklon od tradičného obhospodarovania krajiny ilustruje dramaticky klesajúca rozloha ornej pôdy na jedného obyvateľa – z 0,63 na 0,09 ha a to najmä v posledných 60 rokoch. Prekvapujúco došlo pri socialistických zásahoch do vidieckej krajiny (1949-1969) k zvýšeniu diverzity krajiny, no bolo to na úkor jej fragmentácie. Narušenie tradičného rázu krajiny je v území Lietavskej Svinnej-Babkova nežiaduce vzhľadom na hodnotnú krajinnú dominantu – národnú kultúrnu pamiatku Lietavský hrad.

[1] Lőw, J. – Míchal, J. (2003). Krajinný ráz. Kostelec nad Černými lesy : Lesnická práce, 2003. 552 p.
[2] Vorel, I. (2006). Krajinný ráz a jeho ochrana: 1. část – Charakter, ráz a identita krajiny. Ochrana přírody  61, 9, 262-265.
[3] Mezera, A. a kol. (1979). Tvorba a ochrana krajiny. Praha : Statní zemědělské nakladatelství, 1979. 476 p.
[4] Feranec, J. – Oťaheľ, J. (2001). Krajinná pokrývka Slovenska. Bratislava : Veda, 2001. 124 p.
[5] Feranec, J. – Oťaheľ, J. (1999). Mapovanie krajinnej pokrývky metódou CORINE v mierke 1:50 000: návrh legendy pre krajiny programu Phare. Geografický časopis 51, 1, 19-44.
[6] Federální statistický úřad (1978). Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850-1970 II. Praha : Federální statistický úřad, 1978.
[7] Štatistický úrad SR (2003). Historický lexikón obcí SR 1970-2001. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2003. 508 p.
[8] Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24273