Úlomky treťohornej drevnej hmoty (korene, kmene, apod.) boli počas sopečných explózií  asi pred 16,5 – 11 miliónmi rokov p.n.l. doprevádzaných prudkými dažďami strhávané, odplavované a neskôr prekryté spolu s tufitickým materiálom a vulkanickým popolom. Preniknutím a vplyvom roztokov, najmä kyseliny kremičitej bol tento drevný materiál silicifikovaný. Kyselina kremičitá polymerizovala tak, že postupne vytvárala stále väčšie častice, ktoré boli schopné preniknúť do pletív rastlinných zvyškov až nakoniec zostávali v týchto pletivách ako nevratne viazaná nerozpustná zložka konzervujúca tieto pletivá. Silicifikácia dala vznik k vytvoreniu najrôznejších variantov drevných opálov.

Typickým príkladom sú drevné opály nachádzajúce sa na východnom okraji obce Veľký Ďur, časti  Rohožnica, v starom kameňolome, ktorý sa nachádza v záreze svahu pod miestnymi vinicami.

V tejto práci sme sa zamerali na štúdium drevných opálov, ako nositeľov informácií o terciérnej paleoflóre na lokalite Veľký Ďur. Vzorky drevných opálov sa použili na vyhotovenie tenkých výbrusov o hrúbke 0,03 mm v minimálne dvoch základných rezoch. K zisteniu pôvodnej rastlinnej hmoty sa získané zvyšky vo forme už hotových výbrusov mikroskopicky študovali. Štúdiom výbrusov sme zistili, že drevný materiál bol silne silicifikovaný, obsahoval celý rad prvkov, ktoré dodávali farebnosť petrifikovaným drevným opálom, z minerálov prevládali oxidy (SiO₂, Fe₂O₃ a pod.). Väčšina vzoriek niesla stopy po horení, v bunkách bol prítomný uhlík a anatomické elementy boli silne deštruované. Išlo prevažne o vzorky z koreňov. Všetky vzorky na základe diagnostických anatomických elementov potvrdili, že na danej lokalite sa v období treťohôr petrifikovali ihličnaté dreviny. Zatiaľ ani jedna vzorka nepotvrdila prítomnosť listatých drevín. Bližšia identifikácia je ešte predmetom pokračujúcej štúdie.